Lutowiska-Stropkov 04 JUL 2010 09:52

Podľa pôvodného plánu sme dnes mali ležať a relaxovať medzitým pozrieť Konský trh a zase relaxovať, lenže k plánu sa vyjadrovali hlavne tie, ktoré sa ho nemali zúčastniť, ale im bolo ľúto, že nám bude dobre a ony budú sedieť doma hoci mohli do večera s nami tiež relaxovať, ale ženy sa cítia bezpečne, len keď stoja pri vlastnom sporáku. Na www.yr.no hlásili, že má pršať od 10.00 do 16.00 a keď tam niečo hlásia, tak to je betón. Prestalo padať o 20 minút skôr.
Ráno sme vstali o 8.00. Niektorí už boli naraňajkovaní. Po zbalení stanov (robili sme to pomaly, aby vyschli od rosy)sme všetko natrieskali do auta a vyrazili sme pred 10.00 na cestu naspäť. Po malej chvíľke začalo pršať a ja som si vetrovku zabudol v aute, ale Michal mal pančo aj vetrovku, tak sa so mnou podelil. Vďaka. Pršalo s prestávkami až do 15.40. Nestihali sme zastavovať a obliekať sa. Sem tam sme prečkali v autobusovej zastávke. Práve počas jednej takej nútenej prestávky, tak fúkal vietor, že som mal obavy, že zoberie celú búdku. Po piatich hodinách na ceste sme prešli 30km, čo bolo žalostne málo a kopce sme mali ešte len pred sebou. Preto sme začali hľadať skratky a "našli sme". Jedna nás vyviedla nad 700 m n.m. na skládku dreva. Skrátili sme si o 1,6km =)). To ešte bola relatívne dobrá, pretože kolesá sa ešte točili, ale tá druhá, ktorá bola plánovaná, tá bola úplne perfektá. Keď sme ju hľadali, pýtali sme sa jedného deda kade vedie, ten len lakonicky poznamenál "ale veľa sa nepoveziete". Mal pravdu. Na začiatku sme išli po tráve do kopca. Potom sme sa viezli po poľnej ceste (mokrej),ale kolesá sa ešte točili. Na lúke, kde tráva bola vyše pása, som narazil na krtinec a nasledovalo salto. Pristal som na hlave pred bicyklom, ktorý v krátkej chvíli ma prikryl. Nádherný pád. Všetko prebehlo pomaly, takže som si to mal času vychutnať. Riaditka sa skrivili. Michala samozrejme nebolo, tak som ďalej pokračoval peši. Keď sme sa stretli, tak som sa podelil o zážitok a vyrovnal brzdy. Práve tu bolo treba odbočiť na vedľajšiu cestu a sme zablúdili. Keď sme prebrodil potok a vyniesli bicykle na druhú stranu debry, zistili sme, že sme asi 400m mimo. Najprv sme išli súbežne po bažinách, pokrive a hustom lese, kde bicykle sme viac ťahali ako tlačili. Keď už nás sily opúšťali, zapli sme dumatory a bolo rozhodnuté, že ideme na pôvodnú cestu kolmo. Prešli sme potok, ktorý sme predtým tak pracne prebrodili a našli sme pôvodnú cestu. Ja už som si vyžiadal team out. Musel som doplniť palivo. Čokoládu a horalku. Cesta nebola žiadna výhra, pretože bola rozbahnená a domorodci ju využívajú len na koňoch. Samé mláčky a obchádzať sa nedalo lebo les bol veľmi hustý. Preto sme hľadali bahno, ktoré bolo len po členky. 3km sme išli 2,5 hod a nachodili sme 4,6km. Posledné metre som mlel z posledného. Vždy som myslel na bytovkárov, koľko by sa nanadavali. O 18.30 sme to mali za sebou a pred sebou ešte 62km. Tie už ubiehali podľa zauižívaného scenára. Michal kdesi vpredu a ja za ním. V Medzilaborciach sme si dali halušky a o 21.45 hod sme boli doma. Michal +13km. 2.8. je v Lutowiskach piknik. Foto bude neskôr.